Od 1. septembra 2017 DSS pre deti a dospelých KAMPINO poskytujeme sociálnu službu aj v Zariadení podporovaného bývania v 6 bytoch – garsonkach na Mokrohájskej č. 9.

• Sociálna služba sa poskytuje v byte (garsonke) o rozlohe cca 25 m2..
• Kapacita pre poskytovanie sociálnej služby – 6 miest (osôb).
• Počet bytov – 6 bytových jednotiek v jednom vchode bytového domu;
• Rozsah poskytovanej sociálnej služby: na čas určitý.

Sociálna služba je určená:

pre mentálne postihnuté dospelé fyzické osoby a dospelé osoby s duševným ochorením (v kompenzovanom zdravotnom stave, so zodpovedným prístupom k liečbe, bez závislosti) vo veku od 18 rokov, s nízkou mierou podpory, v 2. a 3. stupni odkázanosti na sociálnu službu:

• nevyžadujú celodenný dohľad;
• uvažujú o získaní zručností pre osamostatnenie sa;
• disponujú finančnými prostriedkami v postačujúcimi na platenie úhrady za sociálnu službu podľa VZN, platenie mobilného telefónu, nákup potravín, nákup predmetov osobnej spotreby, ošatenia, šetrenie finančných prostriedkov a pod.;
• aktívnym prístupom k vlastnému životu počas poskytovania sociálnej služby budú hľadať uplatnenie na trhu práce a dôsledne sa pripravovať na samostatný život v komunite, napr. osamostatnením sa vo vlastnom alebo inom bývaní;
• majú k dispozícii osobného asistenta;
• majú k dispozícii mobilný telefón;

Cieľom nami poskytovanej služby je:

• podporiť život zdravotne postihnutej osoby na ceste k osamostatneniu sa;
• pri zvládaní nárokov v samostatnom bývaní podporiť občana v konkrétnych úkonoch starostlivosti o domácnosť, v uplatnení sa v spoločenskom a pracovnom živote, pri podpore osobných záujmov, finančnej gramotnosti, riešení krízových životných situácií;
• posunúť dospelú postihnutú osobu do spoločnosti s cieľom dosiahnutia čo najvyššej miery samostatnosti.

Na stiahnutie:

• Ľahko čitateľný text

Naši klienti podporovaného bývania sa zabývali v útulnom domčeku pomerne rýchlo. Bola to síce obrovská zmena a výzva v ich doterajšom živote, ale ako sami hovoria „Sme radi že prišiel deň D“. Bolo to presne prvého novembra 2012. „Počasie bolo mrazivé a všetko bolo sivé“ – spomínajú klienti. „Veľmi sme sa tešili pretože to bol deň, kedy sme sa sťahovali do nášho nového domčeka. Od rána sme netrpezlivo čakali na tetu Soňu a uja Romana. Naložili sme si veci do auta a šup, presťahovať sa“.

Na otázku v čom je to iné ako v DSS ?

Katka odpovedala: „ SME SAMOSTATNÍ“ smiech „ snažíme sa“ dodáva. „ Pripravujeme si raňajky a večere, aj si sami upratujeme.“ „ V DSS boli tety upratovačky a tety kuchárky“. „Tu v domčeku si to robíme sami“ – hrdo dodala. „ Učíme sa nakupovať, mám vlastnú izbu , ktorú som si sama zariadila“.

Barborka: „ Mne sa tu páči – to je môj dom“. „Chodím von kam chcem ja s mojím os. asistentom. A mám tu blízko kostol kam chodím , budem mať aj prácu“ dodáva.

Po smiechu sa zapojil aj Milanko. „ Ja som rád že sa učím variť, páči sa mi že máme záhradu a učím sa starať o dom“.

Maroško: „ Ja aj ostatní rozhodujeme o tom čo budeme jesť, píšeme si jedálničiek, učíme sa nakupovať. Mám prácu, som dobrovoľník v Slobode zvierat a Mestských lesoch. Som chlap“.

Rajko: „ Je tu dobre, všetko si robíme sami a nikto nás do ničoho nenúti. Chodíme do práce zatiaľ ako dobrovoľníci.“ „ Všetko má svoj čas“, dodáva Katka.

Vladko: „Ja? Mám prácu v Phanta – rei. Páči sa mi robiť na záhrade a piť tam kávičku a čítať. Chodím von, vždy si naplánujem kam chcem ísť a potom idem so svojou os. asistentkou Saškou“.