Naši klienti podporovaného bývania sa zabývali v útulnom domčeku pomerne rýchlo. Bola to síce obrovská zmena a výzva v ich doterajšom živote, ale ako sami hovoria „Sme radi že prišiel deň D“. Bolo to presne prvého novembra 2012. „Počasie bolo mrazivé a všetko bolo sivé“ – spomínajú klienti. „Veľmi sme sa tešili pretože to bol deň, kedy sme sa sťahovali do nášho nového domčeka. Od rána sme netrpezlivo čakali na tetu Soňu a uja Romana. Naložili sme si veci do auta a šup, presťahovať sa“.
Na otázku v čom je to iné ako v DSS ?
Katka odpovedala: „ SME SAMOSTATNÍ“ smiech „ snažíme sa“ dodáva. „ Pripravujeme si raňajky a večere, aj si sami upratujeme.“ „ V DSS boli tety upratovačky a tety kuchárky“. „Tu v domčeku si to robíme sami“ – hrdo dodala. „ Učíme sa nakupovať, mám vlastnú izbu , ktorú som si sama zariadila“.
Barborka: „ Mne sa tu páči – to je môj dom“. „Chodím von kam chcem ja s mojím os. asistentom. A mám tu blízko kostol kam chodím , budem mať aj prácu“ dodáva.
Po smiechu sa zapojil aj Milanko. „ Ja som rád že sa učím variť, páči sa mi že máme záhradu a učím sa starať o dom“.
Maroško: „ Ja aj ostatní rozhodujeme o tom čo budeme jesť, píšeme si jedálničiek, učíme sa nakupovať. Mám prácu, som dobrovoľník v Slobode zvierat a Mestských lesoch. Som chlap“.
Rajko: „ Je tu dobre, všetko si robíme sami a nikto nás do ničoho nenúti. Chodíme do práce zatiaľ ako dobrovoľníci.“ „ Všetko má svoj čas“, dodáva Katka.
Vladko: „Ja? Mám prácu v Phanta – rei. Páči sa mi robiť na záhrade a piť tam kávičku a čítať. Chodím von, vždy si naplánujem kam chcem ísť a potom idem so svojou os. asistentkou Saškou“.
